Slovenský spisovateľ prišiel o vydavateľa po tom, čo v súvislosti s knihou o Milanovi Lasicovi konal proti vôli rodiny

Slovenský spisovateľ Jozef Banáš prišiel o svojho dlhoročného vydavateľa po tom, čo vydal knihu rozhovorov so zosnulým hercom a satirikom Milanom Lasicom, a to aj napriek nesúhlasu jeho rodiny.

Vydavateľstvo Ikar, jedno z najväčších na Slovensku, v pondelok 26. októbra oznámilo, že už nebude vydávať nové Banášove knihy ani dotláčať jeho existujúce tituly. Existujúce zmluvy však dodrží.

Vydavateľstvo predtým rukopis odmietlo a voči projektu vznieslo námietky. Banáš napriek tomu minulý týždeň vydal túto 112-stranovú knihu ako prílohu slovenského týždenníka Plus 7 dní.

„Komerčný úspech nemôže nahradiť dôveru, ktorá je potrebná na pokračovanie spolupráce,“ uviedlo vydavateľstvo Ikar v stanovisku, o ktorom informoval denník SME.

Generálny riaditeľ vydavateľstva Branislav Poliak uviedol, že Banášovo rozhodnutie pokračovať v projekte aj napriek výhradám vydavateľa a nesúhlasu rodiny Lasicovcov narušilo dôveru voči nemu.

Ospravedlnenie, no žiadna ľútosť nad knihou
Milan Lasica, ktorý zomrel v roku 2021, patril k najznámejším slovenským hercom, satirikom a spisovateľom. Jeho dcéra, spisovateľka a scenáristka Hana Lasicová, uviedla, že rodina s vydaním knihy nikdy nesúhlasila a dostala ubezpečenie, že kniha nevyjde.

„Môjho otca už predtým vláčil v blate,“ povedala v sérii videí. „Nikto, kto by si vážil Milana Lasicu, by ho nevydal ako bulvárnu prílohu.“

Banáš tvrdí, že rozhovory vznikli vo Viedni v rokoch 1990 a 1991, keď pôsobil na československom veľvyslanectve pod vedením veľvyslankyne Magdy Vášáryovej, manželky Milana Lasicu.

Rodina tvrdí, že Lasica text nikdy neschválil, a spochybňuje, či verne zachytáva jeho slová. Banáš trvá na tom, že rozhovory nahral na mikrokazety.

V päťminútovom videu zverejnenom v pondelok Banáš priznal, že knihu vydal napriek tomu, že predtým rodinu ubezpečoval, že tak neurobí.

„Prijímam vašu kritiku a ospravedlňujem sa,“ odkázal Hane Lasicovej. Banáš uviedol, že rukopis odložil po tom, čo ho vydavateľstvo Ikar odmietlo, no súhlasil s jeho vydaním, keď oň neskôr prejavil záujem týždenník Plus 7 dní. Argumentoval, že Lasicove slová by mohli v rozdelenej slovenskej spoločnosti pôsobiť upokojujúco.

Reagoval aj na to, čo označil za požiadavku rodiny na finančné odškodnenie.

„Ak tak rozhodne súd, budem to akceptovať, pretože som presvedčený, že tá kniha za to stojí,“ povedal.

Milan Lasica. (zdroj: SME – Gabriel Kuchta)

Hana Lasicová. (zdroj: SME/Marko Erd)
Spochybnené priateľstvo a staré listy
Lasicová tiež odmieta Banášovo tvrdenie, že on a jej otec boli priatelia. Hovorí, že Lasica sa s ním prestal rozprávať v roku 1992.

Minulý týždeň zverejnila úryvky z listov, ktoré si títo dvaja muži v tom roku vymenili. Podľa nej z nich vyplýva, že Banáš sa vyhrážal poškodením povesti rodiny, ak sa Lasica zaňho neprihovorí.

Korešpondencia sa týkala Banášových väzieb na ŠtB, tajnú políciu komunistického Československa. V jednom z listov Banáš spomína svoju „spoluprácu s ŠtB“, hoci ju označuje za „kontrolu“.

Denník SME už v minulosti informoval, že archívne záznamy evidujú Banáša pod krycími menami Lotos a Bueno a obsahujú hlásenia, ktoré sú mu pripisované a týkajú sa novinárov či osobností kultúrneho života.

Banáš popiera tvrdenie Lasicovej, že jeho odchod z československého veľvyslanectva vo Viedni súvisel s jeho minulosťou v ŠtB. Tvrdí, že za jeho odvolaním stáli nezhody s Vášáryovou ohľadom blížiaceho sa rozpadu Československa.

Lasicova vdova a dve dcéry, ktoré sú jeho dedičkami, plánujú v súvislosti s vydaním knihy podniknúť právne kroky. Lasicová uvádza, že rodina sa o vydaní knihy dozvedela až vtedy, keď sa už objavila na trhu.